Vitajte > Informácie o obci > História

História

História obce

Počiatky obce sú datované v roku 1264, keď ju vydedením zo starej občiny Liptovskej Teplej získal zeman Kelemen a usadil sa tu (podľa neho sa obec nazýva). Kalameny v 15.-16. st. patrili miestnym zemanom, ktorí tu žili v piatich kúriách. V roku 1584 tu stálo napr. 5 zemianskych kúrií, v roku 1600 tu bolo 10 domov, ale len 3 železiarske domácnosti, prevahu mal  stále šľachtický prvok. Rozvetvené potomstvo a príbuzenstvo pôvodného Klementa si pôvodný rodový majetok uchovalo po storočia.

Samotný vznik Kalamien je priamo spätý s Liptovským starhradom.


História hradu

Ruiny Liptovského hradu sa nachádzajú na vrchu Sestrč v katastri obce Liptovská Sielnica. Pre bližšie určenie ich lokalizujeme do trojuholníka chotárov obcí Kalameny, Lúčky a Malatiná. Bol to najvyššie položený stredoveký hrad (999,96m.n.m.) na Slovensku. Pre zaujímavosť: hrad Zniev bol 987 m.n.m. a Muráň 938 m.n.m..

Hradný kopec bol osídlený už od neskorého halštatu. Na nádvorí dolného hradu bola odkrytá vrstva púchovskej kultúry.

Prvá písomná zmienka o hrade je v darovacej listine z roku 1262 v období panovania kráľa Bela IV. Pomenovanie hradu bolo odvodené od názvu kraja Liptov. V listinách ho nachádzame v rôznych podobách ako Castrum de Liptov, Castrum Liptau, Castrum Liptoviense a v pomaďarčenej podobe Castro Lipto, Castrum Liptovar.

Na začiatku svojej existencie bol len provinčným hradom a sídlom zástupcu zvolenského župana. Je pravdepodobné, že už od 12.stor. bol Liptov spravovaný zvolenskými županmi. Dokladom závislosti Liptovského hradu je listina kráľa Ladislava IV. z r.1279 a Mikulášova listina (Mikuláš bol kastelánom Liptovského Hradu),ktorú vydal Mikuláš z poverenia Demetera, zvolenského župana. Na začiatku 14. stor. hrad asi patril Matúšovi Čákovi. V 1313-1317 v správe zvolenského kráľovského župana Donča. Po rozpade starej Zvolenskej veľžupy sa z bývalých provinčných hradských samospráv sa stali samostatné kráľovské župy - Turčianska župa so sídlom na Znievskom hrade, Oravská župa so sídlom na Oravskom hrade a vlastná Zvolenská župa so sídlom na Zvolenskom (Pustom) hrade. Liptovskú župu reprezentovalo politicko-hospodársko-vojenské sídlo na Sestrči- hrad Liptov. Od 1396 sa hrad uvádza aj s prívlastkom veľký: Magnum Castrum, Castrum magnum de Liptov, Magnum Castrum Liptoviense a v pomaďarčenej podobe Naghwar, Nogwar, Nagyvar. Roku 1397 hrad obsadili vojská moravského markgrófa Prokopa. Listiny datované roku 1399 sú dokladom opätovného získania liptovských hradov pre uhorskú korunu. V roku 1406 je hrad udelený spolu s Likavou Mikulášovi Garovi, ktorý spoločne získal aj titul župana, hoci v 1407 si ich kráľ berie späť a ako náhradu mu dáva majetky v Zadunajsku. V dejinách hradu Liptov je v rokoch 1407-1440 veľká medzera, ktorú sa nepodarilo vyplniť žiadnou historickou správou. Istotne sa však dá predpokladať obsadenie hradu husitskými vojskami, podobne ako Likavu a Liptovský Hrádok. Na ich obsadenie nepriamo dokazujú donačné listiny z rokov 1440-1441.  V nich kráľ Ladislav daroval hrady (Veľký hrad liptovský a Liptovský Hrádok) Ladislavovi Rikolfimu s podmienkou, že Veľký hrad liptovský dá opraviť. Už v r. 1445 bol Rikolfi obvinený zo zbojstva, páchaného v Liptove. Bol uväznený, zbavený hodnosti a v r.1447 omilostený pod podmienkou, že hrad dá zbúrať(tento súdny výrok vychádzal z nariadenia uhorského snemu z r.1445 o zničení všetkých lúpežníckych hradov). Splnenie nariadenia je zrejmé z historických správ z rokov 1449 a 1451, kde sa nespomína hrad Liptov, hoci sa tieto historické správy priamo dotýkajú hradných panstiev v Liptove. Donačná listina datovaná do roku 1453 Ladislavom Pohrobkom vymenúva Pongrácove hrady a uvádza už len ,,pusté miesto Veľkého hradu“ (locum castri Naghwar).V roku 1454 Ján Huňadi daroval Pongrácovi okrem Liptovského Hrádku a Likavy aj príslušnosti Veľkého hradu. Od tohto roku môžeme predpokladať začiatok renovácie hradu Pongrácom, avšak  v roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval Veľký hrad liptovský spoločne s Hrádkom a Likavou Petrovi Komorovskému. Peter Komorovský dostal aj hodnosť oravského a liptovského župana. Peter Komorovský sa postavil proti kráľovi. Keď ho kráľ porazil roku 1474, prikázal Liptovský hrad ako lúpežnícke sídlo zdemolovať.

Po obsadení Veľkého hradu liptovského kráľovským vojskom bol  zrovnaný až po základy (podobne ako hrad Jelšava, Rožňava ai.).

Do 16. storočia sa v listinách sporadicky uvádza miesto hradu Liptov v obmenách: Pustý hrad, Starý hrad, Óvár. Najčastejšie sa však zaniknutý hrad uvádza ako Sielnický hrad, pretože časť hradného vrchu je aj dnes súčasťou chotára Liptovskej Sielnice.

Stavebný vývoj hradu

Hrad Liptov bol vo svojich začiatkoch vybudovaný ako hrad útočištný, vojenský. Do hradu bol veľmi ťažký prístup vozmi. Hrad kontroloval dve staré cesty na Oravu a do Poľska. Jedna viedla údolím potoka Teplá cez Lúčky a Leštiny na Tvrdošín a druhá cez brod cez Váh pri  Liptovskej Sv. Mare  údolím potoka Sestrč cez Malatinú do Tvrdošína. Vojenský charakter hradu nezmenili ani neskoršie stavebné úpravy. Hradu stále chýbal priamy vozový vjazd. Jeho hlavným obranným prvkom zostávala mohutná štítová hradba hrubá 390 cm s dvoma bránami, ktorá chránila hrad zo západnej strany. Južná časť štítovej hradby naväzovala do skalného masívu, ktorý znásoboval jej obrannú funkciu. Hrad Liptov svojím architektonickým a technickým riešením (hrad so štítovou obrannou hradbou) nemá na Slovensku obdoby. Podobné hrady sú známe z oblasti Porýnia, Dolného Rakúska a Štajerska. Nezachovalo sa žiadne dobové vyobrazenie hradu.

Až po dôkladnom archeologickom výskume môžeme sledovať priestorovú podobu hradu na hypotetickej rekonštrukcii autora Ing.arch.J.Sálusa. Vidíme v najvyššie položenom bode vežu, menší trojpodlažný obytný objekt, ktorý svojou hmotou chránil vodnú cisternu o objeme cca 12 800 litrov. V areáli sa nachádzala ďalšia cisterna. Dolný hrad vznikol pristavaním hradieb  ku východnej časti hradného jadra. Z hospodárskych objektov sa na Liptovskom hrade podarilo odkryť kováčsku vyhňu.

Archeologický výskum v 80.rokoch 20. storočia priniesol aj mnoho poznatkov o hmotnej kultúre v tej dobe( zbrane, mince, kachlice).